Pickles - kvasená zelenia

Ak si myslíte, že je to klasické zaváranie, mýlite sa. Pri ňom sa totiž používa ocot. A tomu sa ja v kuchyni zďaleka vyhýbam. U nás doma ho držím len kvôli ľahkému a ekologickému čisteniu. Napríklad kanvice na čaj. No a okrem octu sa nepoužíva ani sterilizácia. Kvasenie prebieha pri izbovej teplote a výsledný produkt, teda kvasená zelenina alebo pickles, sa uchováva v chlade. V paneláku najlepšie v chladničke.

O čo ide pri príprave kvasenej zeleniny

Určite aj vy poznáte či si dokonca sami nakladáte kapustu. Alebo rýchlo kvasené uhorky. A práve týmto spôsobom môžete spracovať aj inú zeleninu. Dôležité je, aby mala dostatok cukru. Z neho vzniká kyselina mliečna. A zároveň by mala byť aj dosť tvrdá. Kvasením mierne zmäkne. Môžete si ju vyrobiť veľmi jednoducho. Z bežne dostupnej domácej zeleniny. Vhodná je napríklad mrkva, cibuľa, karfiol, brokolica, reďkovka či hlávková kapusta. 

Spôsob prípravy pickles 

Je to veľmi jednoduché. Vybranú zeleninu nakrájajte na kúsky alebo nastrúhajte. V mise dôkladne premiešajte so soľou a trochou rasce. Rasca ale nie je podmienkou. Na 1 kilogram zeleniny sa pridáva 15-20 gramov morskej soli a 1 kávová lyžička rasce. Keď zelenina začne púšťať šťavu, môžete ju naplniť do pohára a dobre utlačiť. Vrch je potrebné ešte zaťažiť. Ak máte súdok na kvasenie, ten má aj správny ťažký vrchnák. Ak plníte do pohára, položte na vrch fľašu s vodou alebo menší zaváraninový pohár. Dôležité je, aby sa do zeleniny dostalo čo najmenej vzduchu. 

Takto pripravený pohár so zeleninou umiestnite na nejakú mištičku alebo hlboký tanier. Občas sa totiž stane, že pri kvasení začne vytekať šťava. Tak aby ste si nenarobili neporiadok. Pohár nechajte pri stálej izbovej teplote 3 až 5 dní kvasiť. Keď v tekutine vznikne jemný biely zákal, je hotovo. 

Teraz môžete zeleninu preložiť do menších pohárikov, zavíčkovať a uložiť do chladničky. Zároveň ju už môžete začať konzumovať. 

Superrýchly spôsob výroby pickles 

Ak chcete pickles len vyskúšať a nechcete robiť veľké množstvo, mám pre vás jednoduché a rýchle riešenie. Zelenina pri ňom síce nevydrží niekoľko mesiacov, no nie je to ani potrebné. Sedemdecový zaváraninový pohár spotrebujete maximálne do mesiaca. Potom si môžete urobiť zase čerstvú dávku. A ako na to? 

Zeleninu nakrájajte alebo nastrúhajte. Naložte do pohára a dobre utlačte. Pripravte si nálev. 1 liter vody s 1 polievkovou lyžicou morskej soli povarte 5 minúť. Nechajte mierne vychladnúť na cca 40 st.C. Nálev nesmie páliť. Zalejte ním zeleninu v pohári tak, aby bola úplne ponorená. Zavíčkujte. Nechajte pri izbovej teplote 3 až 5 dní. Potom preložte do chladničky. Môžete začať konzumovať.

Zdravé semiačka - jedzte ich denne

Semienka dokážu predchádzať rakovine, pomáhajú chudnúť, chrániť srdce a majú množstvo ďalších zdravých benefitov. Pridajte ich do svojho jedálnička a vaše telo sa vám poďakuje!

Dodajú chuť všetkým druhom jedál - vareným, pečeným, surovým, slaným, sladkým, hodia sa do jogurtov, domácich fit tyčiniek a ďalších raw sladkostí. Niektoré sú vhodné dokonca i na zahustenie omáčok a polievok. Je ich naozaj veľa, preto vám predstavíme len pár z tých najzdravších. Je si z čoho vyberať!

Chia

Tieto malé semienka sú stále populárnejšie. Ich využitie je naozaj rozsiahle. Pridávať ich môžete do sladkých i slaných jedál. Okrem toho sú veľmi zdravé. Okrem bielkovín, minerálov, vápnika a vlákniny sú bohaté na antioxidanty. Dokážu stabilizovať hladinu cukru v krvi, znižujú bolesti kĺbov, podporujú zdravé srdce, pečeň a pomáhajú aj pri chudnutí. A to najcennejšie v chia, až 34% zdravých tukov, omega-3-mastných kyselín.

Sezamové semiačka

Obľúbené sú najmä v áziskej kuchyni a sú jednými z najstarších a najzdravších olejnín na svete. Sú bohaté na bielkoviny, vápnik, fosfor, zinok a vitamín B1. Ich konzumáciou si chránime pečeň a môžeme predchádzať vysokému krvnému tlaku.

Jadierka melóna

Malé čierne semienka sú zdrojom vitamínov B,E a A a tiež minerálov ako mangán, železo a horčík. Obsahujú esenciálnu aminokyselinu tryptodan, ktorá pomáha v boji s depresiou.

Granátové jablko

Sladké jadierka granátového jablka nemajú len výbornú chuť. Sú bohatým zdrojom antioxidantov, ktorými chránia bunky nášho tela pred predčasným starnutím a tvorbou krvných zrazenín. Obzvlášť vysoký je v nich obsah polyfenolov, vitamínu C, draslíka a vlákniny. Vďaka živinám bránia kôrnateniu tepien, čím znižujú riziko vzniku aterosklerózy až o 30%.

Pár slov o vitamínoch

Hovorí sa o nich na každom kroku. Keď ochorieme, lekári nám odporúčajú zájsť si do lekárne a kúpiť si ich. Keď sme zdraví, bombardujú nás informáciami o nich v médiách. Pomaly už všetko čo sa objaví v reklame ich obsahuje. Sú skutočne pre nás aj prínosné alebo je to celé len nafúknutá bublina?

Ak by sme mali vitamíny veľmi zjednodušene charakterizovať, tak by sme mohli povedať, že sú to látky, ktoré ľudské telo denne potrebuje, no nevie si ich samo vyrobiť a musí ich príjimať z iných zdrojov.

Ich hlavným zdrojom je potrava - to čo konzumujeme. Všeobecne platí, že čím je jedlo viac anorganické, tým menej ich obsahuje a skôr sú do neho pridávané dodatočne. Pod pojmom anorganická potrava máme na mysli všetko čo jeme, no nerastie v prírode. Naopak, organická potrava akou je hlavne: ovocie, zelenina, orechy, strukoviny, obsahuje vitamíny vo veľkých množstvách vo forme, ktorá je pre ľudské telo ľahko využiteľná.